Nessy - 2. Prvý pohľad

11. června 2009 v 16:03 | ADUlajda

Mama a sestra nebudú doma, odcestovali niekam za maminou prácou a vrátia sa až o štyri dni, čiže v pondelok. Moja mamka pracovala ako profesionálna kuchárka v najlepšej reštaurácii v meste. Naučila ma variť keď som mala štrnásť. Jedna z mála vecí, ktorú som ovládala naozaj skvele.


Teraz mala v Londýne nejaké školenie. Gabi s ňou chodila stále. Mladšia sestra ma veľmi v láske nemala. Začalo sa to v jej puberte a trvá to doteraz. Nevadilo mi to, moje správanie k nej sa nijako výrazne nezmenilo.


Do triedy vošla učiteľka angličtiny a všetci sa dvihli na pozdrav. Pani Laersová bola veľmi milá pani. Učila skvelým štýlom a študenti ju mali naozaj radi.


Za ňou do triedy vošli ďalší traja neznámi. Vyzerali ako z nášho ročníka, tak na sedemnásť možno už osemnásť. Bola som najmladšou z triedy a oni nevyzerali mladší ako ja takže mali pravdepodobne osemnásť.


Posadali sme si a ona ich začala predstavovať. Nevnímala som ju, budem mať ešte dosť času zoznámiť sa veď budeme spolužiaci ďalší rok. Ceruzkou som si čarbala po okraji zošita.


Vtom ma ale niečo napadlo. Kam si tí traja sadnú? Jediné tri voľné miesta boli okolo mňa. Moja plachosť vo mne začala vzbudzovať miernu paniku a v hrudi sa mi utvorila nepokojná hrča, ktorá sa neustále krútila a nechcela prestať. Čiastočne aj pre to som sa takto izolovala od ostatných.


Pozrela som smerom ku katedre a traja nováčikovia sa pohli smerom ku mne.


Vpredu išiel párik a za nimi chlapec. Dievča malo tmavšiu pokožku a dlhé hnedé vlasy pod plecia a bola veľmi pekná. Keď oproti mne kráčala usmiala sa a sadla si do lavice predo mnou pričom jej ten prvý chlapec, blondiak s dlhšími vlasmi, takisto dobre vyzerajúci a pokožkou tej istej farby, odsunul stoličku a potom si k nej prisadol.


Tipovala by som že sú pár. Takáto pozornosť sa už dnes bežne nevidí. Musia sa mať skutočne veľmi radi.


Teraz som ale tŕpla, aký asi bude ten chlapec, čo si určite sadne vedľa mňa. Počula som zavŕzgať stoličku tak som sa vystrela a nechala aby mi dlhé vlasy zakryli tvár. Bála som sa na neho pozrieť, ale bola som aj zvedavá. Nepozdravil sa mi a ja jemu tiež. Možno je tiež samotársky tip.


Zvedavosť vo mne bojovala so strachom, ale nakoniec zvíťazila.


Rukou som si prešla po vlasoch na pravej strane, akože si ich dávam za ucho, aj keď som ich nechala spadnúť naspäť ako záclonku a letmo som sa na neho pozrela.


Odrazu mojim telom prešiel šok a zalial ma studený pot. Naše pohľady sa na tú maličkú chvíľočku stretli. Rýchlo som odvrátila zrak a myslím, že on tiež.


Bol zarážajúco a neodolateľne krásny. Vlastne ako aj jeho dvaja priatelia. Mal tmavé vlasy a čo bolo najzarážajúcejšie, bol bledší ako ja a to je už čo povedať. On vlastne ani nebol biely ale mal nádherne anjelsky bielu pokožku. To bolo v porovnaní so mnou ako Boh a mravec.


Mal úplne čierne oči, ktorých som sa popravde bála. Bol to len okamih, keď sa naše oči stretli, ale ja som vedela, že si to budem pamätať navždy.


Šok zo mňa pomaly opadal a mne sa stále zdalo, že na mňa pozerá. Čo ak sa on neotočil a teraz si o mne musí myslieť, že som úplný blázon, ktorý sa na nikoho nedokáže ani pozrieť.


Lomcovala mnou obrovská zvedavosť. Túžila som sa na neho opäť pozrieť, ale bol tu aj môj strach.


Druhý pokus sa na neho pozrieť bol už opatrnejší, moja unáhlená reakcia sa nesmela opakovať!


Kútikom oka som na neho mrkla a on na mňa stále pozeral, no keď sa naše oči znovu stretli odvrátil zrak ako prvý a ja som na neho ďalej civela. Po chvíli som si uvedomila, že musím vyzerať ako idiot, ktorý sa pozerá akoby nikdy pred tým nevidel človeka.


Môj záväzok, že do konca hodiny sa už nebudem snažiť na neho pozerať a v neposlednom rade aj obdivovať ho, mi ale dlho nevydržal. Cez medzeru medzi spustenými vlasmi som ho pravidelne pozorovala. Cítila som sa ako v škôlke. Zarážajúce ale bolo, že on ma častoval pohľadmi takisto.


Neboli to pohľady zo zvedavosti, ale akoby som ho odpudzovala. Jeho čierne oči mi naháňali čím ďalej, tým väčší strach. Možno len mal zlý deň alebo sa nedobre vyspal.


Uvedomila som si, že ani neviem ako sa volá. Prečo som len nedávala pozor?


Ak budeme takto musieť spolu sedieť každú angličtinu asi sa zbláznim.


Stále však vo mne planul malý plamienok nádeje, že má len zlý deň. Takým zvláštnym spôsobom ma priťahoval. Ani som sa nedivila, veď bol taký príťažlivý, že aj nedostupné dievča ako ja by mu padlo k nohám.


Do konca hodiny ostávalo už iba päť minút. Tŕpla som a on bol tiež veľmi napätý.


Tí dvaja predo mnou boli naopak živý, diskutovali medzi sebou a chichúňali sa. Prišli sem všetci traja v jeden deň, takže je asi nepravdepodobné aby si boli navzájom cudzí. Boli rodina? Nemyslím. Možno spolu žili alebo boli adoptovaní, ale určite nie pokrvná rodina. Moje úvahy naberali zaujímavé rozmery.


Pohľad mi padol na ich oblečenie. Určite nebolo lacné, ale prvotriedne možno aj značkové, to som nevedela, lebo ja som sa v značkách vôbec nevyznala. Moja teória znela: radšej si kúpim päť kusov oblečenia za cenu jedného značkového. Vyšlo by ma to rovnako a mala by som toho aspoň viac.


Môj nový sused sedel strnulo na stoličke a počúval profesorkin výklad. Mala by som ho prestať pozorovať, keď si to všimne začnem sa červenať a ďalšiu trápnu situáciu naozaj nepotrebujem.


Zazvonilo. Nikdy som tak netúžila počuť tento zvuk ako teraz.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Nessy :

***** 72.2% (13)
**** 16.7% (3)
*** 0% (0)
** 5.6% (1)
* 5.6% (1)

Komentáře

1 ADMIN-ADU ADMIN-ADU | Web | 2. července 2009 v 7:12 | Reagovat

fuuuha . dobré to bolo !!!! len je to už zas dosť podobné , ja mám rada aj nové nápady , ale nevadí ....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama