Nessy - 1. Sen

4. června 2009 v 17:26 | ADUlajda

1. Sen


Pristúpila som k čiernemu kovovému zábradliu, dotknúc sa pritom chladnej kovovej tyče, kdesi uprostred jej dĺžky. Pred očami mi behali nejasné zahmlené obrazy. No i napriek tomu mi oči úplne nezlyhali. Akoby som pred nimi mala neviditeľnú záclonku a nemohla kvôli nej zaostriť zrak.


Sklopila som viečka a zhlboka sa nadýchla. Zľahka som sa odrazila od podlahy a s prirodzenou gracióznosťou preskočila osem bielych schodov predo mnou. Ruky upažené s prstami smerujúcimi nahor ako pri lietaní, vlasy mi viali okolo tváre a v hlave som mala zmes zvláštnych pocitov, ktoré som necítila ale veľmi jasne si ich uvedomovala.

Potom prišlo učupené pristátie dole pred schodišťom a jemný dotyk mojich končekov prstov o podlahu. Narovnala som sa, pootočila a spravila dlhý elegantný krok a po ňom znovu deväťdesiat stupňovú otočku vpravo.

Znovu som stála pred takmer identickým schodišťom a držala sa chladného zábradlia a znovu som sa chystala preskočiť schody predo mnou. Môj pocit počas skoku bol taký oslobodzujúci a voľný, no zároveň aj okúzľujúco zvláštny. Pôžitok z vánku v mojich dlhých plavých vlasoch bol neopísateľný, až kým neprišiel úplne bezbolestný pád, ktorý mi ani najmenej neublížil.

A zase sa odohrala tá istá sústavy niekoľkých ladných pohybov a ja som klesala stále nižšie a nižšie nevedno kam. Po obrovskom množstve schodov ešte stále nebolo vidno na koniec tohto podivného schodišťového hlavolamu.

V ušiach mi začala hrať moja momentálne obľúbená pesnička. Miestnosť so schodmi začala zahaľovať hmla až ju celú pohltila a zmizla mi spred očí.

Tá príjemná melódia vychádzala z môjho budíka a môj sen sa rozplynul ako veľa krát predtým. Sen alebo nočná mora? To neviem, snívalo sa mi to často.

Našmátrala som mobil a vypla ho, aby sa nezobudila mama a sestra vo vedľajších izbách.

Piatok. Už len pár hodín v škole a bude víkend. Prvá optimistická správa na ráno. Tak to vlastne bolo správne, s úsmevom sa vstáva krajšie.

Pomaly som sa dostala z pod modrého paplóna, na ktorom plával nádherný veľký delfín. Vonku sa konečne oteplilo a hrubú perinu vystriedala tenká s mojou obľúbenou posteľnou obliečkou. Na vankúši si taktiež medzi hravými morskými vlnami skákal už o niečo menší sivý delfín.

Otvorila som skriňu a zadívala sa do nej. V Bristole nebolo často teplo a priemerná ročná teplota sa tu pohybovala od osem do jedenásť stupňov, pričom počas celého roka značne pršalo, tak som sa snažila slnečné dni si užiť ako najviac to išlo. A na dnes hlásili príjemne teplé počasie, bohužiaľ ale zamračené, takže slniečko sa mestu asi vôbec neukáže.

Aj tak som to využila a obliekla si čiernu sukňu nad kolená a svetlo modré tričko.

Zima mi už ani tak nevadila a sčasti mi k tomu dopomáhalo to že som bola otužilá a mala neustále studené ruky.

Zvyšok rodiny ešte stále spal, tak som sa po špičkách dostala do kuchyne a naraňajkovala sa. V kúpeľni mi moje neposlušné vlasy zase robili pri tvorbe účesu problémy tak som ich radšej nechala rozpustené. Už boli dlhé poniže lopatiek a stále nestrácali svoj ryšavý nádych. Síce ho bolo vidno len na poriadnom svetle, ale aj tak tam v tých blond vlasoch bol.

Umyla som si tvár a namaľovala si oči špirálou. Všetky dievčatá v mojom veku už chodili kompletne nalíčené, ale mňa to ešte stále veľmi nebavilo a ostávala som len pri riasenke.

Nebola som si ani istá, či by mi make-up veľmi nekričal z mojej bielej pokožky.


Každý v mojej rodine mal prirodzenú farbu kože, len ja som bola veľmi bledá a ako mladšia som sa pre to niekedy stávala skvelým terčom posmechu.

Počas dospievania mi to úplne prestalo vadiť, skôr sa mi to zapáčilo, že som bola iná ako tie vyumelkované dievčatá.

Hodila som na seba ešte hrubšiu mikinu bez zipsu, predsa len netreba preceňovať predpovede počasia, na chrbát si vyložila školskú tašku a vybrala sa na autobusovú zastávku.

Chodila som na Central Bristol High school. Bola to pekná a moderná škola. Chýbal mi už len jeden rok do maturity a potom vysoká.

Prvá hodina začínala až o pol hodiny a v mojej triede bolo ešte len zopár ľudí. Sadla som si do poslednej lavice v druhom rade. Pre mňa to bolo skvelé miesto. Vedľa mňa bolo stále voľné a lavica predo mnou tiež. Moje vzťahy so spolužiakmi boli normálne, nič extra. Nemala som najlepšiu kamarátku ani kamaráta. Občas som s nejakou skupinkou zašla do kina alebo do mesta, aby moje spoločenské aktivity nestáli na bode mrazu.

Čítala som si nové učivo z angličtiny a trieda sa pomaly začínala napĺňať, kým nezazvonilo. Vlastne som látku v zošite ani veľmi nevnímala, myšlienky mi spriadali plán na poobedie.

Dnes zájdem na čistinku v lese, kde chodím behávať. Dávno som tam nebola a vonku je pekne tak sa mi prechádzka hodí.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Nessy :

***** 72.2% (13)
**** 16.7% (3)
*** 0% (0)
** 5.6% (1)
* 5.6% (1)

Komentáře

1 Nushi Nushi | 5. června 2009 v 18:27 | Reagovat

o-o-o-o

2 Nushi Nushi | 5. června 2009 v 18:27 | Reagovat

ale ne je to peknee

3 GoGosen GoGosen | Web | 6. června 2009 v 14:58 | Reagovat

Ahoj u mě je bleskovka na uvítanou že jsem zpět tak se plsinky zapoj Papa ♥ ♥ ♥

4 Aliiiis Aliiiis | Web | 6. června 2009 v 15:59 | Reagovat

Ahojky......promin ale dnes v 8 nemuzu jedu pryc:(:(:(tak snad jindy....

5 Lilianna Lilianna | Web | 6. června 2009 v 16:14 | Reagovat

ty jo§ SUper!

6 _VeEeRkÁ_ _VeEeRkÁ_ | Web | 6. června 2009 v 16:17 | Reagovat

vis co??ted se mi kukni na blogaaa!!:D

7 Avril* Avril* | Web | 6. června 2009 v 16:38 | Reagovat

Jj určo tu budu :-j

8 Danny Danny | 8. června 2009 v 14:37 | Reagovat

to se mi stáva často
nekomunikuje tu nekdom s  duchama?
s něcim bych potrebovala pomoct

9 ADMIN-ADU ADMIN-ADU | Web | 11. června 2009 v 15:32 | Reagovat

pekné . mám rada takéto povahy ľudí a super slovné spojenia , je vidno , že autor berie písanie naozaj vážne

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama