EXKLUZÍVNE !!! Telefonát z New Moon

6. června 2009 v 20:47 | ADUlajda |  Party !

Toto je krátky úryvok z New Moon, ktorý napísala Stephanie Meyerová. Je písaný z Edwardového pohľadu a odohráva sa v ňom scéna , kde sa Edward dozvie o Bellinej smrti. Je to zaujímavé a zároveň smutné, pretože on si myslí , že je skutočne koniec ....


Pripravte si vreckovky !!!!!!




Telefón v taške sa opäť rozvibroval . Uvažoval som, že zdvihnem telefón, prinajmenšom zistím , kto sa ma pokúsil kontaktovať . Možno to bude dôležité . Čo keď ma Carlisle potrebuje .


Premýšľal som o tom , ale nepohol som sa.

nebol somsi istý , kde som . Nejaké temné podkrovie , hemžiaci sa priestor, plný krýs a pavúkov. Pavúky si ma nevšímali a krysy sa mi zďaleka vyhýbali .Vzduch bol presýtený intenzívnym pachom oleja na varenie , maslom, ľudským potom a skoro jednoliatou vrstvou znečistenia , ktoré bolo momentálne viditeľlné vo vlhkom vzduchu ako čierny film cez všetko . Podo mnou sa to hmýrilo životom . Neobťažoval som sa rozlíšiťmyšlienky tých hlasov - robili hrozný, hlasitý, španielský hluk , ktorému som nevenoval pozornosť . Proste somnechal zvuky odrážať sa odomňa. Nezmyselné . Všetko z toho nemalo zmysel . Moja vlastná existencia nemala zmysel . Celý svet nemal zmysel.

Pritislo som čelo ku kolenám , uvažoval som, akú dlhú dobu som schopný toto vydržať . Možno to je beznádejné . Možno , pokiaľ je môj pokus tak ako tak odsúdený k nepodareniu , mal by sa prestať týrať a proste sa vrátiť…

Tá myšlienka bola tak intenzívna, tak uzdravujúca ako keby tie slová obsahovali silné anestetiká, odplavovali more bolesti, ktoré som cítil - spôsobilo to, že som zalapal po dychu a zatočila sa mi hlava.

Teraz som mohol odísť, mohol som sa vrátiť.
Bellina tvár sa vždy za mojimi očnými viečkami usmievala.
Bol to úsmev privítania, odpustenia, ale to nemalo žiadny efekt, ale moje posvedomie patrne chcelo, aby to malo.

Samozrejme , že som sa nemohol vrátiť. Čo koniec koncov bola moja bolesť v porovnaní s jej šťastím ? Ona by mala byť schopná sa usmievať , zbavená strachu a nebezpečia. Zbavená túžby po Neľudskej budúcnosti bez duše. Zaslúži si viac než to. Zaslúži si niekoho lepšieho než mňa. Keď bella opustí tento svet, ona bude pokračovaľ na mieste, ktoré bolo navždy zabudnuté pre mňa, bez ohľadu na to ako som sa tu choval.

Myšlienka na toto definitívne odlúčenie bola o toľko silnejšia než bolesť, ktorú som už mal. Moje telo sa tým roztriaslo. Keď Bella bude pokračovať na mieste, kam patrí a ja nikdy nemôžem patriť, nevydržal by to tu. Musím tu byť zabudnutý. Musí tu byť úľava.

To bolo moje prianie , ale nebola to istota. Spím, možno spím. Určite je tu zádrhel. Citoval som si pre seba.Keby som boldokonca popolom, stále by nejakým spôsobom pociťoval utrpenie z jej straty?

Znovu som sa roztriasol .

A, zatratene, dal som sľub. Dal som sľubjej, že nikdy nebudem oťažovať svojou spoločnosťou jej život, že neprinesiem svoje čierne démony do nej. Nevycúval som zo svojho sľubu. Nedokázal som pre ňu urobiť nič správne? Vôbec nič.

Myšlienka na návrat do pochmúrneho malého mesta, ktoré vždy bude mojím skutočným domovom na tejto planéte, sa znovu blížili skrz mojej myšlienke.

Len skontrolovať. Len vidieť, že je v poriadku a v bezpečí a šťastná. Nezasahovať. Nikdy by sa nedozvedela, že tam som…

Nie, zatratene nie !

Telefón sa znovu rozvibroval .

- Do šľaka ! - zavrčal som .

Domnieval som sa, že by ho mohol použiť ako rozptílenie . Trhaným pohybom som telefón otvorill a všimol som si čísla s prvým škom, ktorý som pocítilza posledný polrok.

Prečo by mi Rosalie volala? Bola jedinou osobou, ktorá si pravdepodobne užívala moju neprítomnosť .

Musí tu byť niečo skutočne v neporiadku , pokiaľ so mnou potrebuje hovoriť. Náhle som sa strachoval o moju rodinu, udrel som na tlačítko a prijal hovor ..

"Čo?" spýtal som sa napäto.

"Och, wau. Edward vzal telefón. Cítim sa taká poctená."

Len čo som počul jej tón, vedel som, že moja rodina je v poriadku. Musela sa proste nudiť. Bolo obtiažne uhádnuť jej motív bez jejmyšlienok ako vodítka. Rosalie nikdy nemala dosť rozumu pre mňa. Jej motívy boli obvykle založené na tej najkomplikovanejšej podobe logiky.

Zaklapol som telefón.

"Nechaj ma osamote." zašepkal som k nikomu.

No telefón sa znovu rozvibroval.

Bude volať do vtedy, než mi dá akúkoľvek správu, s ktorouma hodlá naštvať? Pravdepodobne. Trvalo by mesiace, než by sa unavila touto hrou. Pohrával som ssa s predstavou nechať ju znovu vytáčať moje číslo po nasledujúci polrok…a potom som si povzdychol a zase vzal telefón.

"Pokračuj s tým."

Rosalie sa ponáhľala so slovami. "Myslela som si, že by si chcel vedieť, že je Alice vo Forks."

Otvoril som oči a hľadel na zhnitý drevený trám tri palce od moje tváre.

"Čože?" môj hlas bol nevýrazný.

"Ty vieš, aká Alice je -- myslí si, že vie všetko. Podobne ako ty." Rosalie sa zachichotala bez stopy humoru. Jej hlas mal nervózny náboj, ako Keby bola náhle neistá ohľadne toho , čo robila.

Ale môj vztyk ma zatvrdil na to, aby som sa staral o to, čo bolo Rosaliiným problémom.

Alice mi odprisahala, že bude nasledovať moj príklad pokiaľ ide o Bellu, iba ak nesúhlasila s mojím rozhodnutím. Sľúbila , že nechá Bellu osamote…po tak dlho ako ja. Zrejme si myslela, že nakoniec ukončím tú bolesť. Možno o tom má pravdu.

Ale ja som ju neukončil. Zatiaľ. Tak čo robí vo Forks? Prial som si zakrútiť tým je vychrtlým krkom. nie že by ma Jasper nechal priblížiť sa k nej, akonáhle by zachytil závan vzbury zhasil by ma…

"Si tam ešte, Edward?"

Neodpovedal som. Stlačil som si koreň nosa končekami prstov, uvažoval som, či je možné , aby upír dostal migrénu .

Na druhej strane, Ak sa už alice vrátila…

Nie. Nie. Nie. Nie.

Dal jsem slib. Bella si zaslouží život. Dal jsem ji slib. Bella si zaslouží život.

Opakoval som si slová ako mantru (pozn.magické, posvätné slovo), pokúšal som sa prečistiť si hlavu od tej lákavej predstavy Belliného tmavého okna. Vchodu k mojemu jedinému útočištiu.

Bezpochyby by som sa musel plaziť, keby som sa vrátil. Nevadilo by mi to. S radosťou by som mohol stráviť desťročiana kolenách, keby som bol s ňou.

Nie, nie, nie.

"Edward? Nezaujímaš sa ani prečo tam Alice je?"

"Nijak zvlášť."

Rosaliin hlas sa teraz stal trošku samoľúbim, potešeným, nepochybne preto, že si odomňa vynútila odpoveď. "No, pochopitelne, ona tak úplne neporušila to pravidlo. Chcem povedať , ty si nás len varoval, aby sme sa nestýkali s Bellou, správne? Zbytok Forksu nevadí."

Pomaly som zamrkal očami. Bela odišla? Moje myšlienky krúžili dokola nečakané predstavy. Ešte nematurovala, takže sa musela vrátiť k svojej matkee. To bolo rozumné. Mala by žiť v slnečnom svetle. To bolo rozumné, že bola schopná urobiť za sebou hrubú čiernu čiaru.

Pokúsil som sa prehltnúť , ale nemohol som.

Rosalie sa zvonito zasmiala nervóznym smiechom. "Takže nemusíš byť na Alice naštvaný."

"Takže, prečo sii mi zavolala, Rosalie, pokiaľnie dostať Alice do ťažkostí? Prečo ma otravuješ? Ugh!"

"Počkaj!" povedala . vycítila správne, že som schopný ju znovu zavesiť. "To nie je to, prečo som volala."

"Tak prečo? Povedz mi to rýchlo !A potom ma nechaj osamote."

"No, tak teda…" zaváhala.

"Vymáčkni sa Rosalie. Máš desať sekúnd."

"Myslím si, že by si sa mal vrátiť domov." Prehlásila Rosalie v rýchlosti. "Som unavená z toho, ako Esme trúchli a Carlisle sae nikdy nezasmeje. Mal by si sa hambiť za to, čo si im urobil. Emmett ťa po celú dobu spomína a to mi začíná liezť na nervy. Máš rodinu. Dospej a premýšľaj o niečom okrem seba."

"Zaujímavá rada, Rosalie. Dovoľ mi , povedať ti krátky príbeh o hrnčeku a konvici …"

"Ja na nich myslím narozdiel od teba. Nezaujímaš sa o to, akoveľmi ubližuješ Esme, pokiaľ nie nikomu inému? Ona ťa miluje viac než ostatní z nás, a ty to vieš. Vráť sa domov."

Neodpovedal som .

"Myslím, že akonáhlehle celá táto Forkská záležitosť skončí, ty sa z toho dostaneš."

"Forks nikdy nebol problém, Rosalie," povedal som, pokúšal som sa byť trpezlivý. Čo povedala o Esme a Carlisleu to udrelo na citovú strunu. "Len preto, že Bella" - bolo ťažké vysloviť jej meno nahlas - "sa presťahovala na Floridu, to neznamená, že som schopný… Pozri, Rosalie. Naozaj ma to mrzí, ale, ver mi, neurobilo by to nikoho šťastnejšieho, keby som tam bol."

"Um…"

Znovu nastalo to nervózne zaváhánie.

"Čo je to, co si mi nepovedala, Rosalie? Je Esme v poriadku? Je Carlisle ---"

"Sú v poriadku. To len…dobre, nepovedala som, že sa Bella presťahovala."

Neprehovoril som. Prechádzal som si náš rozhovor v hlave. Ona, Rosalie povedala, že sa Bella presťahovala. Povedala: …ty si nás len varoval, aby sme sa nestýkali s Bellou, správne? Zbytok Forksu nevadí. A potom: Myslím, že akonáhle celá táto Forkská záležitosť skončí… Takže, Bella nie je vo Forks. Čo myslela tým, že sa Bella nepresťahovala?

Potom sa Rosalie znovu ponáhľala so slovami , tentokrát ich hovorila skoro rozhnevane.

"Nechceli ti to povedať, ale ja si myslím, že je to hlúpe. Čím rýchlejšie sa z toho dostaneš, tým skôr sa budeš môcť vrátiť do normálu. Načo ťa nechať smutne prechádzať temnými kútmi sveta, keď to nie je nutné. Môžeš sa vrátiť domov . Zase môžeme byť rodina . Je po všetkom .."

Zdalo sa mi , že moja myseľ je porušená , nesúvislá . Nedokázal som pochopiť jej slová. Je tu niečo veľmi , veľmi evidentného v tom, čo mi povedala, ale nemal som tušenie, čo to je. Môj mozog sa pohrával s tou informáciou, vytváral z nej zvláštne, nezrozumiteľné predstavy. Absurdní.

"Edward?"

"Neporozumel som tomu,čo si povedala, Rosalie.

Dlhá pauza, dĺžka niekoľkých ľudských tepov.

"Ona je mrtvá, Edward."

Ďalšia pauza.

"Je mi to…ľúto. Myslím si, že máš právo vedieť to. Bella…skočila z útesu pred dvomi dňami. Alice to videla, ale bolo príliš pozde niečo urobiť. Myslím, že by pomohla, aj keď by nedodržala slovo, keby v tej veci mala čas. Vrátila sa, aby urobila, čo môže, pre Charlieho. Vieš , ako sa oňho odjakživa starala---"

Telefón zmĺkol. Trvalo mi niekoľko minút, aby som to mohol pochopiť, aby som mal silu vypnúť..

Dlho som sedel v prašnej temnote, zamrazený na mieste. Bolo to ako keby čas skončil. Akokeby sa vesmír zastavil.

Pomaly, pohybujúc sa ako starec, zapol som znovu telefón a vytočil číslo, u ktorého somsi sľúbil , že naň už nikdy znova nezavolám.

Pokiaľ to bude ona, zložím. Pokiaľ to bude Charlie, získam informáciu, ktorú potrebujem, prostredníctvom lsti. Overil by som si nesprávnosť Rosalienho nechutného vtipu, potom by som sa vrátil k svojej prázdnote.

"Swanovci." Odpovedal hlas, ktorý som nikdy predtým nepočul. Mužský chrapľavý hlas, hlboký, ale stále mladý.

Nezarazil som sa, aby som rozmýšľal o dôsledku ...

"Tu je Dr. Carlisle Cullen," povedal som, dokonale som napodobil hlas môjho otca. "Mohol by som prosím hovoriť s Charliem?"

"Nie je tu." odpovedal hlas, bol som neurčite prekvapený nad zúrivosťou v ňom. Slová boli tamker zavrčané. Ale to nebolo dôležité.

"Dobre, kde potom je?" dožadoval som sa, začínal som byť netrpezlivý.

Nastala krátká pauza, ako keby ten cudzinec chcel zatajiť predo mnou tie informácie.

"Je na pohrebe." odpovedal konečne chalan.

Zase som zložil telefón.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ADMIN-ADU ADMIN-ADU | Web | 6. června 2009 v 20:50 | Reagovat

strašne smutné !

2 Avril* Avril* | Web | 6. června 2009 v 20:52 | Reagovat

Tak to je hustýý..

3 Avril* Avril* | Web | 6. června 2009 v 20:53 | Reagovat

a smutný..
chudák..

4 ADMIN-ADU ADMIN-ADU | Web | 6. června 2009 v 20:53 | Reagovat

nj

5 Basee Basee | Web | 6. června 2009 v 21:02 | Reagovat

ten ale trpěl...

6 ADMIN-ADU ADMIN-ADU | Web | 6. června 2009 v 21:11 | Reagovat

[5]: ach ... aj ja

7 ADMIN-ADU ADMIN-ADU | Web | 6. června 2009 v 21:11 | Reagovat

proste strašne krásna časť!

8 Nessy Nessy | Web | 6. června 2009 v 21:16 | Reagovat

chudacik :(

9 ADMIN-ADU ADMIN-ADU | Web | 6. června 2009 v 21:17 | Reagovat

ja som plakala !

10 ADMIN-ADU ADMIN-ADU | Web | 6. června 2009 v 21:17 | Reagovat

a už ste to čítali???? asi . hej .....

11 ADMIN-ADU ADMIN-ADU | Web | 6. června 2009 v 21:18 | Reagovat

škoda,že to nebolo v knihe

12 Alice Cullen* Alice Cullen* | Web | 6. června 2009 v 21:20 | Reagovat

Fakt chudinka...ale jinka celkem hezký a zajímavý!! :-)

13 Susy Susy | Web | 6. června 2009 v 21:23 | Reagovat

Normálne som sa rozplakala T^T Cudáčik Edward T^T Je mi ho tak lúto

14 ADMIN-ADU ADMIN-ADU | Web | 6. června 2009 v 21:24 | Reagovat

[13]: presne !!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama